Basnicky.sk

V tichu vetra na poli stáť,
na modrej planéte myšlienkou načúvať.
Dúšok štastia v sebe,
no more rozliateho srdca.

Topí sa v ňom, no krídel niet,
s ktorými možno uletieť.
Hrdina s anjelom na srdci,
diabolskými krídlami,
v beznádeji hľadá stratu,
v bezmocnosti tohto času.
Krídlami diabla zaháňa sa,
rád by uletel do ticha.
Nie srdci mora myšlienok,
topiť vo víre zúfalstva.
Snaží sa snaží,
no hnev neupúšťa,
stratu utrpel, anjel mu uletel.
No srdce byť neprestáva,
tak ako nádej zabudnutia
či krásy láskavej,
dúška šťastia neodnáša.

Známa iskierka nádeje
v horizonte zapadajúceho slnka,
krídlami ju volajúc,
svietiť hádam neprestane.
Krídlami ju priťahujúc
iskierku rozdúchava.
Krídlami ju chytajúc
iskierku očami uzrejúc...

Slza z modrého oka
do mora upadla.
Nášho hrdinu utápa
a jeho žial do mora vnára.
Či iskierka more zastaví,
a hrdinu zo žialu uzdraví,
či slzou more zastane,
a na poli vetrík poveje,
či z rozliateho srdca lásky,
poskladá sa pole štastia krásy
a nie planétu žialu
a vír neštastia s iskierkou
.. zničí?
Hodnoty štastia majú velkú hodnotu
no hodnota človeka nemá cenu.
Hrdina všetko stráca,
no seba ešte má,
iskierkou mu nádej dýchať dáva
aj keď v beznádeji mora sa stráca.
No anjeli majú krídla,
a tento živý je.
aj keď mu šeptá,
že vrátit sa chce,
obaja vedia,
láska tajomná je.

V tichu vetra na poli stáť
na modrej planéte myšlienkou načúvať.
Dúšok štastia v sebe
no more rozliateho srdca,
hrdina bál sa mora,
more tak blízko prišlo,
a nenávratnosť anjela
hrdinu zalieva.


V tichu vetra na poli stáť
na modrej planéte myšlienkou načúvať.
V reále sveta
s anjelom štastie sa vráti
hrdina neutopí sa v mori.
V reále sveta
s iskierkou niet mora,
iskierka meno anjela..
V reále sveta
je meno anjela ..
venovanie básnika.

Pre *********