Basnicky.sk

Keď vonku prší a moje srdce smúti,
keď bojím sa teba, aj ostatných ľudí,
keď jedinú nádej vidím v kvapke neba,
keď mi je ľúto, že objať nesmiem teba.

Keď začneš sa strácať do hlbokej tmy,
keď moje srdce vzlyká nôž do mňa vry,
keď kvapky krvi stekajú mi po rukách,
v tom život už prestane byť zelená lúka.

Keď posledná sviečka nádeje dohorí,
keď smútok moju lásku prehovorí,
keď tmu si do mňa surovo vborila,
vtedy si mi neskutočne ublížila.

Keď si rukou, dotykom, perami zhrešila,
keď si ma dostala a potom využila,
keď lásku a cit si do mňa vštepila,
keď mi to potom zo srdca vylúpila.

Keď uvedomil som si čo si spravila,
keď uvedomil som si, ako si mi ublížila,
keď uvedomil som si, že láska bola nepravá,
vtedy zamietol som všetky tvoje práva.

Keď láska sa vo mne stratila,
keď ma hviezda nenávisťou naplnila,
keď mi život dal do ruky zbraň,
vtedy vyslovil som „nemáš právo naň“!

Aj keď ťa navždy odsúdim,
aj keď ťa zo života vylúdim,
aj keď poníži ťa a ublíži ti každý,
aj tak ťa budem ľúbiť a milovať navždy.

A ešte jednu pravdu chcem vyzdvihnúť nakoniec,
naveky chcem byť najbližšie k tebe, to chcem riecť,
ak mi nedovolíš aby bol som s tebou šťastný,
tak musím zostať sám a to úplne navždy.