Sen. Bol krátky, tmavý, čierny.
Až zamyslím sa... prečo?
Vždy sa nájdu také sny.
Zabúdam. Nerozmýšľam. Načo?
Opäť sen, no jasneší.
Iný ako predtým...
..som akýsi šťastnejší...
..naďalej spím..
Svetlo. Jasné ako sen.
Oslepuje oči, ťažko si ho nevšimnúť.
Až rozohrialo srdce..
nedá sa zabudnúť.
Zrazu chvíľa zatmenia,
chvíľa tmavých nepokojov,
sny sa na tmu menia...
chvíľa panovania strojov.
Človek pravdu nevidí,
bohatstvo mu zaslepuje oči
a tým druhým závidí,
hneď, ako ich zočí...
No aj dobrý človek nájde sa,
pomôže vstať z prašnej zeme, vtedy aj hriešniák zaplesá,
na blížneho sa pousmeje.
Nakoniec príde Ten z hora,
Ten, ktorý podá ruku pomoci,
Ten, ktorý má moc aj nad mocou mora,
ten, ktorého vláda sa nikdy neskončí...
Dátum vloženia 12. 1. 2007 19:452katka2
Nádej
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1909
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
no nie až tak zas
12. 1. 2007 23:03