Basnicky.sk

Slnko zašlo už dávno za horu,
mrak už včera rozplynul sa v tme.
Duša podľahla nátlaku bôľu,
na svete sami zostali sme.

Vtáci už odleteli do ďalekých krajín,
zeleň stráca sa pod bielym rúchom.
Ja na útese sama stojím,
bojujem s tým chladným vzuchom.

Mráz chváce telo, trasie ním,
ruky krehké, už necítia teplo.
Oči ťažké zdajú sa byť...spím...
..zrazu objaví sa svetlo.

Kráčam. Idem stále vpred.
idem za ním...duša je v nepokoji...
čo sa stalo? Svetla niet.
Zrazu predo mnou nikto stojí.

Stále bližsie zdá sa byť.
Do tváre však vidieť nie je.
..ja zčínam znova žiť...
Si to Ty a Tvoja láska ma opäť hreje.

Vrelá vďaka, že aj Ty si!
Lebo všetko vzal si ten,
ktorý žije dole kdesi,
v pekle, medzi ohňom len...