Niekedy sa cítim ako ryba,
ktorej k životu čosi chýba..
S háčikom v ústach ťahá ma k brehu
život, čo núti ma byť stále v strehu
a počúvať pri tom príkazy niečie.
Ja chcem byť tou vodou, čo vôkol mňa tečie..
Srdce mi plače, no ústa sú ticho.
Rád by som do seba špendlíkom pichol
a vypustil na svetlo všetky tie muky,
keby nie ryba som a mám svoje ruky..
Ja plačem, ty pokojne z brehu sa dívaš,
netušíš, koľko sĺz tá voda skryva..
Dátum vloženia 12. 1. 2007 14:14fuji 
Ryba
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 7722
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
celkom dobré
12. 1. 2007 16:28 - nereg. Soňa
pekné...
12. 1. 2007 20:23 - nereg. fuji
tesi ma, ze sa paci. Mam ich viacero a postupne pridam dalsie. Hoci, nemyslel som,ze ich niekedy zverejnim. Ale pocity sa menia, iba ich odraz vo versoch ostava..
13. 1. 2007 12:10 - nereg. Soňa
no už teraz sa teším na ďalšie.. rada čítam tvoje básne...
14. 1. 2007 11:40