Basnicky.sk

Vietor rozfúkané perie stromov
padá do našich vlasov ako stuhnutých klasov opájaných krásou

Lietadlove motory rýchlosťou blesku
vnárajú sa široké obzory do
dún z piesku

Žilnaté listy stromov dýchajú premytý
vzduch s nemým úžasom v tvárach
stuhnutých pier

lepkavé reči ľudských tvorov
padajú do našich hlbokých myšlienok
ubíjajú zabíjajú túžbu
prahnú po priezračných pohľadoch
vnútorného sveta

krokom vraždia vnútro kvetu
lámu stromy korene života
slzy vrastajú hlboko do tváre
nežným tvorom

a

v duši znie vietor kriku
nik neutečie od zúfalého výkriku
ľahkosť šťastia a horúceho
objatia rúcajú steny kariet

lámavé sny, padajúce hviezdy nešťastia ...