Lake_of_misery
O nás
Prechádzam sa po uliciach bosá a moje skrehnuté telo potrebuje trocha tepla ktoré by ohrialo omrznuté ruky ktoré sa všetkým hnusia.. Len preto že neskrývam kto som, že sa neriadim stritným životom a žijem si slobodne? Ved všetci sme nejaký a ja neskrývam to že nemám nič, len starú rozpadnutú mykynu, roztrhané nohavice a jeden par tenisiek ktoré nemajú len jeden rok... Ved všetci sme nejaký za to že mam par pirsingov a musím si dať dávku za to už nie som človek?! Ved každý ma svoju drogu...Či počítač ktorý nevieme vypnúť, či peniaze, alebo aj cigarety? Ale ľudia súdia iba nás... ktorý sme vraj iný ako ostatný... pozerám na milé úsmevy rodičov ktorý sa hrajú zo svojimi deťmi na pieskovisku.. O par rokov ta milá mama bude svojej dcére nadávať za frajera.. Ten milí otecko bude svojho syna byt za pirsing v jazyku.... A nás odsudzujú... Tak nech sa pozrú na seba o par rokov! Iba za vieru sme zlý... tak čo ste vy?
Dátum vloženia 10. 1. 2007 18:07Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1835
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti