Basnicky.sk

Veziem sa v autobuse plnom lásky,
ľuďom sa rysujú z úsmevov vrásky.

Každý pohľad je ako pohladenie,
cítim, že tu nájdem niekde pochopenie.

Sedí sa mi tak akosi mäkko, pohodlne,
nevnímam už ani bzukot mušky,
človek nájde v autobuse vykúpenie,
zabúdam na svoje povolanie slúžky.

Zastávok je ešte habadej,
začal sa mi páčiť tento dej.

Ľuďom vidím v očiach jas,
každú emóciu vnímam nadoraz.

Ešte nikdy mi nebolo tak krásne,
ako pri písaní tejto básne.

Dávam ju na papier,
snáď ostane tak večná,
keď zrazu vodič autobusu zakričí KONEČNÁ...