Basnicky.sk

Čakám tíško v svojej izbe - kedy zavoláš!
Čas sa kráti, je to márne - asi inú máš.
Stále čakám, ešte dúfam, že mi vedieť dáš...
Kedy zavoláš???

Telefón ticho leží - asi ho zranili.
Našu lásku bosorky zmárnili.
A moje srdce dýkou zničili.

Teraz plače srdce moje, do hrobu sa uberá, ty si zničil našu lásku, Ty a Tvoja nevera!

Z mojich očí slzy tečú, padajú mi na líce, zrazu počuť čudné zvuky z nočnej ulice.

Sú to zvuky Vašej lásky, ktorá Našu skolila, Našu Lásku, Mňa i Teba týmto činom ZABILA.

Už som prázdna, iba ležím, moje telo je bezvládne,
ležím a smutne čakám, ako to celé dopadne.

Žijem svojich posledných pár sekúnd života, Ty si s ňou a na mňa čaká temnota.

Výhovoriek je už plná izba, zamoril si klamstvami môj vzduch,
moja smrť je takmer celkom istá, nemôžem, už nemám síl sa nadýchnuť!

Posledná slza mi z oka vypadla,
účinkuje jed z bosorkinho žihadla,
na zem som spadla nevládna...