Daisy
Už viem...
Na lúke bolo veľa kvetov. Na oblohe tisíce hviezd. Tak kde som bola ja? Nie, to nie je otázka pre mňa. Tá patrí iným. Videli ma? Možno áno. Možno nie. Vedeli, že som? Jedna z kvetín a jedna z jasne žiariacich hviezd. Tak krásna... Stratená v kráse všetkých. A práve to ju bolí. Aký je predpoklad, že povolím niekomu zamilovať si moje dúhové šaty? Už nevládzem. Balím...a odchádzam. Dopravný prostriedok, fľaša, hodená do belasého mora. Taká drobná nádej...,že na brehu ma vystavia k obdivu. Vyberám sa do sveta, akoby som v ňom dovtedy nebola. A potom...zrazu viem...našla som Ho a chcem byť Jeho. Uniesli ma vlny,lebo som Kráľovou dcérou.
Dátum vloženia 6. 1. 2007 12:11Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2145
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti