Prečo už nesedíš
Na svojom starom mieste
Prečo už nevravíš
Veci ktoré vravieť chceš
Myslím na to aké by to bolo
Keby si ešte chvíľu počkal
Neišiel tam kde je iba pekne
Ostal ešte chvíľu v mojom svete
Nechaj to tak čas už nevrátiš
To si myslí celý svet
Ja ich skúsim oklamať
Veď iba s tebou sa náš svet
Dal tak ľahúčko zniesť
Chcel by som aby si tu ešte ostal
Strihať tvoju niť mali počkať
Život sa mi teraz zdá
Že je hnusný arogant
Ostaň nechoď skús sa vrátiť
Ostaň iba malú chvíľu
Ja chcem znova vdýchnuť
Tvoju silu z tvojich rúk
Ostaň nechoď daj nám šancu
Pripraviť sa na koniec
Ostaň nechoď od nás preč
Aspoň naposledy skús to tiež
Nevrátim čas ani miesto
Ťažké sa pre nás lúčiť bolo
Rátam chvíle od začiatku
Od prvého dňa s tebou
Len drevený kríž a kopa šiat
Ostala po tebe na svete
Vo mne si nechal niečo
prečo chcem svoje sny žiť
vrátil by som kúsok čas
povedal ti ďakujem
naposledy stísol ruku
sľúbil že sa raz stretneme
naposledy a tichúčko
bolo to ako v sne
všade samý čierny svet
len ty biely si sa tíško
anjelmi nechal viesť!
Dátum vloženia 4. 1. 2007 22:29matúš
prečo už nesedíš
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1615
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
dalo sa
5. 1. 2007 16:12