Matka-smiechota
Patryme vobec k sebe??
CHcem ti nieco povedat, ale s tebou nema zmysel sa vazne rozpravat...! CHcem byt vazna a ty sa musis smiat, CHcem sa smiat a ty mas chut plakat. Tak patryme k sebe? Sme si sudeni? Vravime si,ze sa lubime... Boze ved mi sme ako dvaja anjeli po hlave riadne trafeni...! Mozno sme aj zalubeny... Mozno sme len dobri hraci... Ale ja nechcem byt len hracom, co stale len vyhrava, ale chcem byt hracom, co vyhrava a vhre zostava ! Doteraz som vzdy v hre s laskou vyhrala..., no vzdy som nieko sklamala a radsej som potom z bojoveho pola zdrhala.. Wiem ja vobec,co je srdce, ci mne tam bije kamen??? Nie to bude len zdanie,aspon dufam, ze to nieje az tak vazne a dokazem sa raz skutocne zalubit... Niekomu moju lasku i srdce dat a nepomyslim vobec na to, ze jak ho mozem sklamat...
Dátum vloženia 1. 5. 2005 20:49Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2590
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Arwen
...dvaja anjeli po hlave riadne trafení...
To sa mi skutočne páčilo. To "y" je tam naschvál? Len sa mi to trošku ťažšie číta, keďže to je písané v jednom riadku...ale je to aj tak dobré. Ja náročná veľmi nie som, musí mi to ale dávať pointu
3. 5. 2005 18:33 - Daron
toto sa mi páči... fakt že hej...
13. 5. 2005 04:19 - clarion
Lubim to, vazne je to pekne, vyhrat....., prehrat....., zostat.....
23. 5. 2005 23:37 - myself1990
ahoj
16. 6. 2005 10:28 - myself1990
Ahoj Zuzka.....
16. 6. 2005 10:29