pozries hore nad seba
vidis hviezdy mesiac a kus neba
a nieco v tebe to drave
ti vravi ze to je to prave
Vides von v evinom ruchu
rano po tebe nebude ani slichu
kracas po ceste anjelou
s tvarou smelou
Necitis bolest ani vietor
citis len zi si smrtelny tvor
zrazu sa rozosnezi
a tebe to tvoju cestu stazi
Napriek tomu pokracujes dalej
i ked mozno si na strane zlej
uz ani necitis telo svoje
a uz vies ze nieje tvoje
Lahnes si do snehu bieleho
a nieto toho vyvoleneho
co zachrani TA pred smrtou
a vezme si ta s radostou
Pretoze Ty niesi v rozpravke
a ani princezna niesi
tak necaj princa co ta vzkriesi
a tom mozes jedine snit
aj ked kricis "tu som prid"!
nepride...
Pretoze taki uz na svete niesu
co pre teba modre neba znesu
Tak si sama stratena
a nikdy nebudes najdena
sneh ta zahali ruskom taja
aj na konci kraja
Ty nezomries ,len zaspis
a sice sa uz nikdy nezobudis
ale pojdes do krajiny o ktorej tolko snis
Lezis...
Jedna vlocka...
Druha vlocka...
A uz sa ti zatvaraju ocka
Zaspala si ...
Dátum vloženia 3. 1. 2007 16:15misela
Vlocka
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1864
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti