kuťo
Kalamita(časť posledná)
Diamanty noci na mňa svietia z oblohy a ja kĺačím v strede štvorprúdovky tak úbohý,tak smutný,tak zničený láskou.Oranžové svetlo semafórov na mňa bliká v rytme tlkotu môjho srdca.Uviazol som v kalamite mojej lásky a iba túlavá líška a opustený strom poznania chápu ako to myslím.Na srdci mám vytetované veľké M.Kľačím tu navždy vo svojej kalamite a smrť zaľúbený.
Dátum vloženia 31. 12. 2006 16:31Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2205
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- kuťo (napísal autor básne)
týmto sa končia moje kalamitné príbehy ale moja súkromná kalamita pokračuje
31. 12. 2006 16:34 - nereg. kuťo
sorry,v poslednej vete ma byt-na smrt zalubeny
31. 12. 2006 17:04 - duri19
pjekneee kuto,perfektne,ty mas taky divny styl,fascinujuci,normalne to zaujme a mam dojem ze viem pochopit tvoje city,ked to dielo citam. len napis este daco ja som sa prekonal kaslem na to dnes tu poslem dalsie svoje dielo co som napisal 2 odvtedy co som prestal posielat na net,len ho trocha pozmenim este porozmyslam nad nim aby som nikomu neublizil nahodou,vies mne sa to akosi casto stava neviem preco.
9. 1. 2007 21:28