Sedim v pochmurnej miestnosti
A uvazujem nad zivotom
Aky je kratky
No pre nas tak dlhy
Stretavame sa v nom s tisickami neprebadanych veci
Zakopavame o neviditelne balvany
O ktorych si v nahlosti zitia neuvedomujeme
Ze su niekedy nepodstatne
Trapime sa nad krvavou oblohou
Bolom duse
A neskonale tuzime po laske
Chceme niekam patrit
Niekto byt
A vsetko dosiahnut
Veriac v seba a dufajuc v dobro inych
Nechame sa pobluznit
Hladame stastie
A prehliadame ho
Nevinnost nam v dospelosti nic nehovori
A predsa zavidime tolko vela nasim detom
Tuzime po mladosti
Ktoru sme predtym zatracovali
Odkladame si stare listy v nadeji
ze ich este raz precitame
Neprecitame!
Zivot je prilis kratky!
Dátum vloženia 29. 1. 2005 22:39panamkae
My
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 3631
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Daron
dosť dokonalé...!
12. 4. 2005 16:33 - jarus
presne si to vystihol, sme to my
10. 5. 2005 20:18 - Tomáškov Motýlik
Super
16. 6. 2005 04:58 - Slavka
dobré
19. 10. 2007 21:28