dnes som cisto znenazdania
dostala som snezne pohladenia
mraz mi do oci vtisol slzy
zrazu zistim ze ma cosi mrzi
zamyslim sa do minulosti
zrazu som plna zlosti
preco aj pocasie mi pripomina
naco s bolestou v srdci sa spomina
a tak kracam plna smutku
uvrhla som svoje srdce do zarmutku
nik nechape co sa deje
neprajnik sa do oci smeje
citis sa ako opusteny na pusti
bez lasky oddavas sa smrti
vkladas dlan do tej cudzej ruky
zrazu citis iba muky
chcel si mat iba trocha lasky a istoty
namiesto toho si sa uvrhol do nicoty
upadas na same dno ako kamen
pocujes len hlas co ti krici"len sa nemen"
no ty uz nepocujes alebo nechces
len sa hlupo tomu chechces
a tak len tisko zabudas
bolest a nenavist stale prebudzas
uvrhol si sa do tej priepasti
kde nepoznas uz ziadne slasti...
Dátum vloženia 29. 12. 2006 18:20bavlnka
duch minulosti
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1499
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti