Smutok moju dusu kvari,
bolest telo suzi,
radost, slnko zo zivota vzali,
nic mi zda sa nenechali.
Kolka tryzen, trapenie,
preco tolke utrpenie?
Su na svete i horsie veci,
ale preco musime takto trpiet vsetci?
Azda to vsetko zmysel ma nejaky,
no neviem prist na to aky.
Chcela by som vidiet krasu,
ale zivot nedava mi zatial sancu...
Volam, prosim, pomozte mi,
ale len celkom potichu,
chcela by som aspon na chvilu zazriet stastie velmi,
no nevidim cestu uniku.
Kde hladat silu, azda v Bohu?
krestanstvo ma isto silu veliku,
ale neviem najst cestu k nemu,
asi som zbludila v tom rychliku...
Hladam cestu nadeje, azda vykupenia,
neda sa ale necinne sediet a cakat na znamenia...
No prijat pomoc neskutocne tazke je,
ale pri srdci vtedy krasne zahreje...
Dátum vloženia 29. 12. 2006 15:06*Dadka*
Smutok
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1432
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti