Basnicky.sk

Zranená láska


Áno,bolo to v ten den,
ked v jeho ociach som zbadala ten sen.
Bolo to nepoznané,
netusila som co sa stane.
V nom sa zdalo byt vsetko,
len pri nom som si pripadala niekto.
Ten pocit,ze niekomu na mne zalezi,
som nikdy pred tym nepocitila na dusi.
Nedavala som to vsak najavo,
vtedy som bola este placha a vsetko ma akoby predbehlo.
Kaslala som na druhych rady,
bola som az prislis zaslepena na porady..
Az vsak..prisiel ten nepredvidany osudny den,
na ktory moje slzy zaplavili ,dovtedy, horiaci plamen.
Nebolo to vsetko lahke,
prekonat tie muky tazke...
Moje oci plakali noc co noc,
jedine on mi mohol prist na pomoc.
Ale on..jemu bolo vsetko jedno,
nemyslel na to ze tu nechal tiche vedno...
On sa radsej zabaval,
ved preco by na mna pomyslal.
Netusil ako ma to strasne boli
a co je horsie,srdce zabudnut nedovoli...
Skusalo uz vselico,len aby opat zapalilo ten plamen,
ale spomienky...to bol ten najukrutnejsi kamen.
Vravela som si po nociach prebdenych,
kalsem na neho,aj tak je stale zasneny do inych...
Modlila som sa a zaroven preklinala,
no vsak kto vedel ze pride ta chvila.
Isla som si lahnut,svoj sen zasnit
a zrazu sa mi moj sen zacal plnit.
Este hodnu chvilu som so slzami v ociach nechapala,
ked som si tu sms-ku precitala...
Hlavou mi prebehlo vela myslienok,
celych tych 7 mesiacov a nanho uponok.
No prevladala vsak jedna...:
Preco mi to vlastne robis?som az taka biedna?
Po tolkom case trapenia,
si myslis ze sa hned dockas odpustenia?
No moje popukane srdiecko zase zacalo dufat
a tak pri nasom stretnuti uz nedokazalo odolavat.
Zase sme prezili tie nezabudnutelne chvile,
ktore sa mi neustale budu pliest v mojej hlave...
Bolo to az prilis krasne na to,aby som uverila,
ze tvoja slubovana laska ma zase opustila...
Prestala som verit v lasku a vo vsetko naokolo,
lebo tvoje ,,MILUJEM TA" bolo jedine co ma pri zivote drzalo.
Vyznam slova zit bol pre mna strateny,
neustale som zila len v tieni.
Ty si bol zase niekde v dialke,
urcite si sa tam mal ako v rozpravke.
No vsak takmer zabila ma sprava jedna
a to tvoja zrada biedna.
V tej chvili bolo vsetko prec..moj zivot,ideal,laska...
moja dusa a srdce chabe sa podobali ako vraske vraska.
Vsetko co malo kedysi pre mna vyznam,
stratila som to a bludila som nikam...
No najhorsie na tom bolo,ze s tebou to ani nepohlo.
az raz prisiel ten den,ked ty zase vratil si sa...
Bol to den pre vsetkych neocakavany,
ale pre mna hlavne obavany.
Ani sama neviem co vo mne vzbudzovalo ten strach,
no mozno to boli tie spomienky na perach.
Bala som sa tvojich pohladov,
pretoze vraveli,ze si na mna nezbudol...
No vsak ja som si povedala,
hadam by si mu uz nenaletela.
Ved predsa mas stipku hrdosti,
ktora vie povedat:dosti!
Zrazu som sa zbadala,co vsetko com prezila,
no laska je laska a ja som ju opat neprekonala.
Ked tvoje usta vyslovili tie 3 slova:,,mam ta rad"
a ja som ti zase isla oponovat,
ty bez vsetkeho vyslovil si:nemusis to komentovat,
ani to nepotrebujem,ja viem pravdu,
vtedy som hend zabudla na tu vsetku krivdu.
Boli sme ako najdokonalejsi par z filmoveho platna,
ked sme si kracali tichou ulicou a boal tma...
Opat som mala ten nenahraditelny pocit bezpecnosti,
pretoze len ty si dokazal vo mne oapt vzbudit radosti.
Kazda minuta bola pre nas rokom,
vliekli sme sa ruka v ruke pomalym krokom.
Bolo nam ako etse nikdy,no skoda ze k tomu prislo az teraz,
ked som si svoje oci isla vyplakat neraz.
Zacalo prsat a prisiel cas rozlucky,
no ked zacali padat slzicky
a v zapati sa nam rozpojili nase pevne zovrete ruky,
no chvilu som zacala dufat,ze to neboli len rozpravky...
S tazkym srdcom sme sa odtrhli a ty zvolal si!
lasocka milujem ta!ozvema sa ti!
Po cely ten cas mi srdce busilo
a asi si etse neuvedomovalo,co prave prezilo..
No prisiel druhy den...zvoni telefon..
Nie,to nie je on,vola mi priatel,
ci nejdem von.
Nemohla som odmietnut,tak som sa musela prekonat,
a svoj zmatok zakryvat.
Prechadzame sa bez slov ulickami
a vtedy pride moment neocakavany..
Opat zazvoni telefon..
Zeby to bol on?
Nechcela som nikomu ublizit,
tak som sa rozhodla radsej zlozit...
Ale on sa nevzdaval
a stale vyvolaval..
Az na koniec po slovach:vcera to pre mna vela znamenalo,
som povedala ,ze musim koncit a sluchadlo sa polozilo.
Po dalsich telefonatoch som uz nemohla
a priatelovi sa priznala.
A vsak...uz bolo prilis neskoro...na zachranu vsetkeho....
Do teraz zostali veci nedoriesene
a to je asi to jedine..
On uz ma vsak nema v mysli,
druhe sa mu tam vtisli.
Nasa laska,ak vlastne nejaka bola,
uz knihou zapadnutou prachom zostala...
Tie casy sa uz nikdy nevratia spat,
uz zostava len mysliet vpred.....