Basnicky.sk

Na ceste samoty
v slovách nemoty,
v očiach prízrakov,
na moriach oblakov.

Šepkajúc bez obáv,
bolestný temný dav,
tie slová zmätené,
výkriky stratené.

Klopkajúc do dverí,
padajúc do diery,
na posteľ dopadnúť,
na všetko zabudnúť.

V cieľoch sveta snov,
s túžobnou nádejou,
všetko nechať tak,
čakať na zázrak.

Stáť smrti tvárou v tvár,
prijať ten temný dar,
srdce si prebodnúť,
spomienky zabudnúť.

V žiali nechávam vás,
na chrbte tuhý mráz,
a v očiach záplavy,
na tvári pot žhavý.