Pohľad nesmelo zasnený do
Tvojej duše...
Tlkot srdca, zmätok, búrka
invázia pocitov čo sťahujú
ma k zemi
Pocit čistoty čo špiní
myšlienky hriechu...
Vzdávam sa pred Tebou
nevládnosť...
Biela zástava vanie nad
Tvojou vnútornou krásou
tiché kroky plávajú v
mori Tvojich vlasov...
Zmätenosť citov, vzbúrená
emócia...
láska čo píše nekonečnú
báseň
výkrik šťastia...
Padajúci list dopĺňa
ho krásou...zúfalstvo
skrývaná láska
Pálivé slzy stekajúce
po chodbách duše
Ja stojím pred Tebou s
úprimnou láskou, ktorú
neprímaš k sebe...
zatváraš oči a zamykáš dvere
Drvíš srdce ľahostajnosť?
nebyť Tvojou...vodou čo vyschne,
kvetom čo zvädne, slzou čo
steká, vlasom čo rastie
Opíjam Ťa láskou...
umieram bolesťou, ktorá
pre mňa stáva sa krásou...
Dátum vloženia 23. 12. 2006 10:25siapeace
Pocity?
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1818
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- sonjat
podľa mňa pekná báseň.. akoby trošku dadaistická, páčia sa mi tie protiklady. Jednička
23. 12. 2006 11:34 - siapeace (napísal autor básne)
dakujem ..no je tak trochu zmätena ale kto obcas nie je?
23. 12. 2006 12:23 - sonjat
no to máš pravdu, ale práve to robí tú báseň zaujímavejšou...
23. 12. 2006 19:09 - SlavoK
celkom perfektná báseň
24. 12. 2006 11:33 - nereg. von Schwerzel
celkom vydarene dielko az na tych prilis vela lacnych genitinych metafor...pekne 2
29. 12. 2006 18:48