Basnicky.sk

siapeace  Zobraziť/skryť lištu autora

Pocity?

Pohľad nesmelo zasnený do
Tvojej duše...
Tlkot srdca, zmätok, búrka
invázia pocitov čo sťahujú
ma k zemi

Pocit čistoty čo špiní
myšlienky hriechu...
Vzdávam sa pred Tebou
nevládnosť...

Biela zástava vanie nad
Tvojou vnútornou krásou
tiché kroky plávajú v
mori Tvojich vlasov...

Zmätenosť citov, vzbúrená
emócia...
láska čo píše nekonečnú
báseň
výkrik šťastia...

Padajúci list dopĺňa
ho krásou...zúfalstvo
skrývaná láska
Pálivé slzy stekajúce
po chodbách duše

Ja stojím pred Tebou s
úprimnou láskou, ktorú
neprímaš k sebe...
zatváraš oči a zamykáš dvere

Drvíš srdce ľahostajnosť?
nebyť Tvojou...vodou čo vyschne,
kvetom čo zvädne, slzou čo
steká, vlasom čo rastie

Opíjam Ťa láskou...
umieram bolesťou, ktorá
pre mňa stáva sa krásou...
Dátum vloženia 23. 12. 2006 10:25
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1818
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. sonjat

    podľa mňa pekná báseň.. akoby trošku dadaistická, páčia sa mi tie protiklady. Jednička

    23. 12. 2006 11:34
  2. siapeace (napísal autor básne)

    dakujem ..no je tak trochu zmätena ale kto obcas nie je?

    23. 12. 2006 12:23
  3. sonjat

    no to máš pravdu, ale práve to robí tú báseň zaujímavejšou...

    23. 12. 2006 19:09
  4. SlavoK

    celkom perfektná báseň

    24. 12. 2006 11:33
  5. nereg. von Schwerzel

    celkom vydarene dielko az na tych prilis vela lacnych genitinych metafor...pekne 2

    29. 12. 2006 18:48