Basnicky.sk

Je mi zle, nanič, moje ja vnútri kričí.
Nie! Už nie ,už dosť. Len ma to ničí!
Nech to už prestane, mám toho dosť,
kašlem na všetko, len nech to prestane a budem odísť mocť.

Už ma tu nič nebaví, už ten krik neznesiem,
Som tu, ale moja duša kričí stále len kričí a ja bdiem...
Bdiem nad životom čo je, bol a bude,
som sama ako pes v bude.

Musím rázne zakročiť raz a navždy,
už DOSŤ! Vravím dosť! Ak chceš tak prídi...
Príď a zachráň ma od tých strašných muk,
ty to dokážeš, verím ti ,len kúsok ma delí od tvojich rúk.

Tak pomož mi ak ti na mne záleží,
spoločne to dokážeme, pred očami mi život beží.
Verím ti z celého srdca, duša mi kričí stále viac,
Tak pomož už neznesiem tu bolesť, máš naviac!

Cítim to ticho, neuveriteľné ticho čo sála okolo mňa,
Moje vnútro už nekričí, duša vzlietla, zradili ma..
Cítim ako mi po líci tečie krv je teplá ako všetko naokolo,
Mohli sme byť spolu, ale už je neskoro, všetko je len „bolo“....