Basnicky.sk

Je bezodná tma, ktosi sa blíži,
telo bezvládne, stojace chromé,
bezmocný, ako Ježiš na kríži,
iniciály vryté na strome.

Zem sa trasie, zvony mocne bijú,
počuť len dážď a desivý hrmot,
kvetiny meniac sa v čiernu, hnijú,
reč listí v chvíľke mení sa v mrmot.

Šepot, vŕzganie zničených vetví,
pripomínajúc praskanie kostí,
život už skončil dávno je mŕtvy,
nevítam nikoho, nechcem hosti.

Stratená duša, ostalo prázdno,
spomínam opretý o adulár,
som zabudnutý, kričím to hlasno,
tridsať strieborných vezmem za dolár.

Nezvrátim osud, sám som si pánom,
nič sa už nezmení, judáš, judáš,
tancujem s vetrom, s visiacim lanom,
večný spánok, potichu sa vkrádaš.