V nekonečnej prázdnote Ťa hľadám,
neviem Ťa nájsť, niekam si sa skryla?
Pod vetvy iného stromu, hádam?
Ja som Ťa ľúbil, ty si verila.
Kryštálové perie schádza z neba,
cloní stopy...zvláštne ako eden.
Ukrytá púť, milujem len Teba,
či nebol som v Tvojom srdci jeden?
Meníš sa, mení sa aj príroda,
stromy, lúky biele, veľmi krásne.
Je to osud, alebo náhoda?
Zhoda, že píšem Ti teraz básne?
Za múrmi pred oknom, premýšľam dnes,
farbím obraz, keď dúcham teplý vzduch,
prosím Ťa, trocha šťastia do mňa vnes,
unes smútok, veď je Vianočný duch.
Nakoniec Ťa prosím o rešerše,
ja chcem opäť nájsť k Tvojmu srdcu kľúč,
preto Ti píšem aj tieto verše,
Milujem Ťa, kričím to z celých pľúc.
Dátum vloženia 22. 12. 2006 12:05Teyo 
Venované nikomu
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2190
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti