uz zase som sa pristihla
do myslienok sa zasnila
hutala som v kute duse
preco srdcia nie su nase
pristihla som sa ze zase niekde tapam
v spomienkach ta stale matam
zase pocujem tvoj smiech jasny
koli tebe hviezdy na nebi zhasli
uz prevrtal si sa do mojej mysle
pripominas mi zas tie chvile iste
podavas mi ako vtedy prvy kvietok jarny
moj pokus vsak uz je marny
spominam si na tie chvile zas
vtedy amor zanechal nieco v nas
pod hviezdnou oblohou lasku sme slubili
dlan do dlane vlozili
vtedy to bolo vsetko krasne
pisali sa o nas basne
teraz som basnik bez duse
vypisala som nie dva tuse
teraz som dievca bez lasky
na tvari mi zostali len vrasky
teraz sme kazdy sam
otocis sa za kazdou z dam
uz len slova su mojou zbranou
a ked placem nebezim za mamou
svoje city na papier pisem
a dufam ze vsetko je len sen
stavam sa basnickou bez pera
ktoru laska tak tvrdo zlomila
som len proste dievca bez lasky
ktora sklada dole masky
dievca ktore nevie co uz chce
ktore nema srdce kamenne
pre lasku vsetko darovalo
rychlo aj tak osamelo
a tak len pisem.......
dokedy to neviem
no ak niekto pochopi tieto riadky
pochopi aky je zivot kratky
a uveri ze bez lasky sa zit neda
a je to horsie ako bieda.........
uz len zaver pripisem
par versou este sem
ved nik nevie co sa stane
nik netusi co vsetko mame
tak sa lucim basnici mojmu srdcu blizky
neverte ludom ktory su slizky
bez smutku a bolesti
neboli by ani radosti
a tak by ani riadky tieto nevznikli
tak by sme raz vsetci zanikli..........
Dátum vloženia 21. 12. 2006 21:48bavlnka
O trapeni basnika....
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1408
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti