Basnicky.sk

Pomaly a kludne slnko uklada sa na spanok,
utrzky lucov naposledy hladia okolie,
v izbach parikov hori plamen sviecok,
a tela snazia sa oddialit vzrusenie.

Tuzby a pocity dosahuju hranice,
tela vzrusuje ta davka poznaneho,
opatrne navstivi nam cerven lice,
ked prichadza ocakavana stipka noveho.

Zabrany v tej chvili nemozu najst cestu,
myslienky nachadzaju len od fantazie kluc,
objavujeme zivota tu spravnu perlu,
co rozjasni nam buducnost jej zahadny luc.

Tak krasne by bolo nikdy neprestat,
a stravit zvysok zivota v nocnych hodinach,
ked adrenalin v tele neda sa spocitat,
a telo chveje sa po tolkych objatiach.