Basnicky.sk

Rozbitá na kúsky, zrakom hľadím von.
Tichučko zhasína môj žalostný ston.
Hľadím do neba na letiace mraky,
a na môj úsmev sa zlietajú straky.

Zhasína iskra v očiach, tíšim smútok,
opustila ma viera v budúcnosť.
Spievam posledné slová, posledný zvitok,
kým nepovie duša zbohom mladosť.

Milovaná a nenávidená, tá,
ktorá teraz na zem padá,
tá čo išla vzpriamene a nebála sa biť,
tá, čo vedela, že šťastne bude žiť.

Jediným luskom sa zmení svet,
jediným ťahom vytrhneme zo zeme kvet.
No ani sto myšlienok nestačí na jednu vetu,
ani sto úst nepovie pravdu svetu.

Áno bolo čo bolo, je čo je.
Nebeská hudba mi do uší znie.
Jeden strom medzi tisícimi,
jeden ston a už nikdy s nimi.

Odchádzam, no možno sa vrátim raz.
V spomienkach ostane len môj hlas.
ostanú fotky, ostane strach,
ale cítiť budem len z mladosti prach.