Basnicky.sk

Na hrob mi napíšte
- žila jak zomrela -
s láskou v srdci,
šialene a drsno,
schyzofrenicky dospelá.

Popoluška cez deň,
diabol počas nocí,
s úsmevom na perách
preplakala život.
S úsmevom na perách
a s pošliapaným srdcom
stála pevne na nohách.

Niekedy lietala privysoko,
vždy padala nízko.
Vstávala zocelená,
nespútaná chybami,
vždy iná...
vždy tá istá...

Zo smrti ohňa
zrodila sa voda.
Pokojná a tichá.
V kúte sveta sedí,
je nemá - je hluchá,
len tikot srdca
v rukách vlastný epitaf,
v slzách sa topí
a roymýšla...
smrtelne bledá,
trasúca sa zimou,
ryšavá kopa nešťastia,
so slučkou
stŕpnutými rukami
a novým pocitom viny.

Na hrob mi napíšte
-umrela vlastnou vinou,
s výčitkami a strachom,
pomaly-bolestne
roztrhala vlastné sny,
odohnala lásku...
umrela sama,
zapadnutá prachom.