Basnicky.sk

Bezmocne len hlavku mozem zlozit
a svoje zbrane na zem polozit
mojimi zbranami bola vytrvalost i sila
niekedy som bola vznesena vila.

Teraz moje slzy na zem padaju
a vsetko to zle vynaraju
mojou krvou sa zem skropi
a bezmocnost sa nakopi.

Moj smutok je velky a prameni
je ako pramen co v horach vyviera
a prud mojich slz uz nic nezmeni
su ten pramen co sa skalou prediera.
a moje stastie?...je len zdanie v nestasti
uz nech sa moje tele zo zeme strati.

Neviem naozzaj ako dlho to vydrzim
ako dlho sa tuna zdrzim
Toto je ta hranica mojej sily
tak prosiiiim pomozte mi dobre vili.

Pretoze toto ja nedokazem sama
a uz ani niesom ziadna dama.
Prud mojich slz neustava
a nestastie na mne pristava

Taha sa pri mne ako moj tien verny
ten je vveru zakerny
Jednoducho uz nemozem dalej zit
uz svoj sen musim dosnit
a dalej musim ist
na cesttu daleku predaleku
staci nasadnut do posledneho vlaku

Staaci mmi zobrrat zivot do vlastnich ruk
a nikomu nepovedat o tom ani muk
o mne nebude uz ani zvuk
len moj plac bude taky dozvuk

Zomriem bez mena
a pohrebom nebudem uctena
nepomoze mi uz ani voda svatena...
uz som ku smrti obratena...