ked slniecko pohladi poslednym lucom
moju smutnu tvar a nacriem do krcahu zialu pritom
vtedy tvoj pohlad aj ked len na sekundu zahliadnem
zaviazany priatelstvom navzdy ti ostanem
sta ruza nadherna jak z puste vykvita
tvoje ja ma z nekonecnej temnoty vytrha
slova lez obdaruvas ma nimy nadherne
na dusi pokoja ustedria mi hojne
hoc nie su mnohe stretnutia nase
vdaka...vdaka ze som ta vobec nasiel
prekvapena hoci prekvapenia mozno nieto
mam ta rad znacia slova tieto
Dátum vloženia 9. 12. 2006 10:01dogsoldier
004
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1952
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti