krôčky jemné ladne sadli
prach z mráčika lúče
slnka na moje stopy sadli
to po nebi som sa prechádzal
krása neskutočná
žiara oči vybíja jak vo sne
pierka na mrak padli zamávanie anjela
to po nebi som sa prechádzal
priateľa som snáď uzrel
neskutočné azda sa mi marí
na oči zletel mi sladký peľ
to po nebi som sa prechádzal
slová lež ich sila je
v úprimnosti čistote kráse ľahkosti
priateľoví riecť čo pravdou je
to po nebi som sa prechádzal
ako hnev priateľstiev veľa
rozťal tieto slová ranu opät zacelia
túto pravdu najavo dať treba
to po nebi som sa asi prechádzal
keď do uška som ti zašepkal....
....MÁM ŤA RÁD....
Dátum vloženia 9. 12. 2006 09:53dogsoldier
001
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2008
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti