Konečne ma šťastie zahrnulo,
Nebolo ho veľa.
No mne sa nikdy šťastia veľa neujde,
Len tak, nezaveľa.......
Ale i to málo šťastia potešiť vie,
Hlavne moju dušu pretýranú,
Hlas sa mi pri pomyslení chvie,
Že nastanú chvíle pre mňa smutné.
Tak rýchlo využi posledné minútky,
Ba možno sekundy tvojho šťastia!
Aj to mi radi srdce............
No nikto mi nesmie ukradnúť moje smútky.
Smútky, v ktorých spomínam
Na krásne chvíle strávené pri tom duchovi....
Nesmiete mi toho ducha srdca môjho odtrhnuť
Od mojich citov.....
Nikto si to nevšimne?.....pľiem.....
Nikto si nevšimne, že chodim ako viem.....
Nikto si nevšimne, že moja duša je už vyliata....
Nikto si už nevšimne, že ja som zakliata.....
Zakliata v sieti striebornej pavučiny...
Užako muška zlatá v nej zamotaná zomieram.....
Dusím sa...posledné spomienky naň.....buchlop....
Prave sa skončilo.....práve sa skončilo moje trápenie....
No krásne milý duch si nájde iné slasti a milosti svojho života....
...............krop....krop....krop.. ..krop.......
krop.....
dátum vloženia
5. 12. 2006 21:05
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah5. 12. 2006 21:05
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti