Basnicky.sk

Tak ako plameň sviečky hasne
a všade vôkol rozlieva sa tma.
Takto koncia tiež aj moje básne
a táto z nich je posledná.

Venujem ju tvojím očiam, tvojím ústam
Tebe samej, tvojej kráse.
A s posledným rýmom básne
všetka moja nádej zhasne.

Moja túžba po Tebe a Tvojej láske
rozplynie sa ako ranná hmla.
Ja zostanem ticho sedieť v tme
a zúfalo pozerať sa do prázdna.

Všetko, čo zostane mi z teba
budú len spomienky na pohľad tvoj.
Úsmev, čo dokáže zohriať
a z duše vyhnať všetok nepokoj.

Spomienky na pohľad tak vábivý,
ktorým bez slova všetko rozpovieš.
Pohľad, ktorý si v pamäti schovám,
lebo tak sa na mňa viac nepozrieš.

Hlas, čo počúval som strašne rád
ten hlas, čo ťa nežne pohladí.
Tak krásny, že dokázal úplne
zakryť všetky zvuky v pozadí.

Spomienky na vôňu vlasov, pokožky
vôňu, čo zaliala oklie celé.
Na tvoje pery, jahodovo jasné,
ktoré pobozkať by bolo príliš smelé.

Na slová, ktoré zhasli sviecu nádeje
v srdci rozlial sa len chlad.
Aj napriek tomu, že už nebudeme spolu.
Ja navždy Ťa budem mať rád.